Od nápadu k stopäťdesiatej výstav

„Chyti? sa navzájom za ruky
pritúli? sa, splynú? v objatí
A z poslednej iskry
toho, ?o je v nás ?udské
Založi? nový ohe? pre budúcnos?
A pre upe?enie ?erstvého chleba”


Oblečenie bábik do ľudového odevu Maďarov, žijúcich na južnom Slovensku a zároveň aj usporadúvanie výstav sme uskutočnili spoluprácou viacerých generácií. Na jeseň roku 1996 sa v našich škôlkach a školách prejavil značný pokles počtu detí, preto sme hľadali nové spôsoby pre popularizovanie našich škôl v materinskom jazyku. V Zväze maďarských pedagógov na Slovensku sme zahájili Zápisný vzdelávací program.
Precítiac dôležitosť spoznania našich koreňov a zachovania našich národných hodnôt som ako súčasť tohto programu navrhla zbieranie a prezentovanie bábik, oblečených do ľudových krojov. Mnohí okamžite pochopili naše snahy a podporovali našu zberateľskú činnosť. V začiatkoch nám ochotne pomohli etnografky Margita Méryová a Mária Jókaiová. Porovnávacou analýzou určili 11 veľkých regiónov a v rámci nich 29 skupín ľudového odevu.
Spoločne s tými, ktorí sa pripojili k tejto iniciatíve, sme hľadali a väčšinou sme aj našli prvých podporovateľov, informátorov. Objavili sme krajčírky, ktoré ešte nosili alebo v lepšom prípade si na sviatočné príležitosti ešte aj dnes oblečú a hrdo nosia tradičný odev svojej obce na Podzoborí, na Požitavsku a Pohroní či v údolí Ipľa.
Ľudoví umelci, zbehlí v textilných technikách, zhotovili na našu objednávku prvú sedemčlennú rodinu z bábik. Tieto bábiky sme zaniesli do zvolených obcí, kde ženy, ktoré ešte vierohodne vedia ušiť krojové súčiastky, zhotovili nielen ženský a mužský odev, ale i tradičné detské oblečenie. Do zmenšených kópií pôvodného ľudového odevu obliekli členov rodiny, starého otca, starú mamu, mladého muža a mladú ženu, dojča i malé dievčatko a chlapca.
Starí rodičia si radi zaspomínali na spôsob obliekania v časoch svojho detstva, na pôvodné názvy odevných súčiastok, ktoré sa pomaly z nášho materinského jazyka vytrácajú.
Prvá výstava pozostávala sotva z desiatich odevných skupín, ale odovzdávala odkaz tradície, materinského jazyka a obáv o vlastné školy, počnúc od najmenších až po generáciu starých rodičov. Dôležitou zástavkou tejto putovnej výstavy bola Budapešť. Dňa 14. januára 1999 bola v Dome Maďarov otvorená výstava pod názvom Krojované bábiky z južného Slovenska. Boli na nej prezentované zmenšené kópie sviatočného odevu z dvadsiatich štyroch usadlostí.
Zbierka sa postupne rozrastala. Organizačnú prácu vzalo na seba Združenie pre kultúru a turizmus so sídlom v Búči. Zostali sme v kontakte s informátormi i s ľudovými tvorcami. Podporujúcimi členmi Združenia sa stali ženy, ktoré ušili odevy a tiež aj organizátori. Ich sme pravidelne pozývali na naše národopisné konferencie, podujatia a na výstavy, usporiadané v blízkosti ich bydliska. Úspešne sme sa predstavili vo viacerých lokalitách na Slovensku, na oslavách milénia v Maďarsku, v Česku, ako aj na svetovej výstave EXPO 2000 v Hannoveri.
Výsledkom plodnej spolupráce je skutočnosť, že z 11 veľkých národopisných regiónov južného Slovenska dnes už „vandrujú” po našich krajoch rodiny z bábik zo 41 obcí. Jubilejnú, 150. výstavu sme usporiadali 25. septembra 2005 v Búči ako sprievodné podujatie dobročinného rockového koncertu na pomoc postihnutým povodňou v Sedmohradsku.
Počas takmer desaťročnej zberateľskej činnosti nás žiaľ, navždy opustili niektorí zo starších informátorov, zanechajúc nám kúsok ľudovej odevnej kultúry.
Na nich, na nás všetkých záleží, aby sme ju ochraňovali a odovzdali ďalším generáciám.